Hina-Naru 2: Priechod medzi svetmi

27. února 2008 v 8:06 | iwa424
Naruto sa prebral zo spánku... Teda mal iba pocit, že spal. Bol celý dolámaný. Chcel sa postaviť, ale telo mal pripútané k zemi. Oči mal stále zatvorené, nedali sa mu otvoriť. Vlastne sa nemohol vôbec pohnúť. Vtom počul z diaľky známi hlas Nejiho: ,,Ale no tak! Musia tu niekde byť! Byakugan!" ,,Vidíš ich?" počul ďalší dosť známi hlas, ktorý patril Sakure a znel nepokojne. Vrrrr. Tentokrát to bolo vrčanie, zrejme to bol Akamaru. ,,Čo sa deje Akamaru, cítiš niečo?" spýtal sa Kiba. Pes sa okamžite vybral smerom k Narutovi, vedel to podľa toho ako sa zvuk bežiaceho Akamara približoval a silnel, až nakoniec zastal nad ním. Znova sa chcel postaviť, nevedel, čo sa deje. Počul výkriky, híkanie, ale ďalšiu hodinu nevnímal, upadol do akéhosi tranzu, spánku. Zobudil sa. Zistil, že sa môže hýbať a postavil sa. Bol stále v lese, ale Neji, Sakura a Kiba tam už neboli. Cítil sa strašne, ako keby vôbec neexistoval, a vlastne keď dýchal lesný vzduch, vôbec necítil, ako mu zaplňuje pľúca. Spravil krok. Cítil, že sa pohol, ale vôbec nevedel, ako je možné že necíti pevnú zem na ktorú stúpil, a jeho myšlienky boli prázdne, ako keby vôbec nikdy nepremýšľal. Išiel smerom do Konohy, preč z lesa, lebo sa v ňom cítil dosť čudne. To bude tým vzduchom, pomyslel si a riadne bolestivo zakopol o vyčnievajúci peň stromu. ,,Kuááá!" zavrešťal na celý les, ale nepočul ozvenu, a čo bolo ešte čudnejšie, necítil žiadnu bolesť. Išiel ďalej. Bol celkom blízko Konohy, keď tu uvidel známu tvár, hoci si nevedel spomenúť, odkiaľ ju pozná. To mu bolo jedno, hlavne že mu konečne niekto vysvetlí, čo sa stalo. ,,Prepáčte" povedal na tú postavu. Tá neodpovedala, ale otočila sa. Chlapec (Narutovi na chvíľu pripomínal dievča) sa naňho usmial, zakýval mu. Potom obrátil jeho hlavu s tmavými vlasmi a zmizol dakde za stromami. ,,Haku?" zakričal za ním Naruto (opäť žiadna ozvena) a rozbehol sa za ním. Nikoho nenašiel a tak pokračoval v ceste, usudzujúc, že sa mu to zdalo, lebo Haku je predsa mŕtvy. O chvíľu sa mu skutočnosť, že si myslel že je to Haku, zdala úplne absurdná a celkom smiešna. Prešiel bránu Konohy a rozhliadol sa. Nikto nebol nablízku, čo sa mu zdalo nanajvýš čudné. Všade bolo úplné ticho a cez okná videl ľudí sedieť za stolom alebo sa len tak prechádzali dookola. Keď zistil, že toto sa dialo takmer v každom dome, kládol si otázku, prečo nikto nieje vonku? Nechápal to. Zamieril k svojmu domu. Dvere boli otvorené, to ho trochu naštvalo. Už išiel vletieť dovnútra, keď odtiaľ vyšla Sakura. ,,Sakura čo... ???" ani nestihol dopovedať vetu, s plačom sa rozbehla naňho, skoro ho zrazila na zem, keby sa jej neuhol. ,,Sakuraaa!" kričal za ňou, ale ona ho zrejme nepočula, asi už bola ďaleko. Prechádzal sa po Konohe ďalej, hľadal známe tváre, ale nikoho nenašiel. Hinata... Áno, tá mu to vysvetlí, prečo nikto nieje vonku a všetci sedia doma... sotva si tú myšlienku premietol v hlave, preletel okolo Neji a ako Sakura, aj on ho skoro zrazil, ešteže sa uhol. Toto ale už Naruto nevydržal. ,,Nejiiiii!!!" zakričal naňho, no hoci bol sotva tri metre od neho, ani sa neobzrel a neodpovedal mu. Rozbehol sa za ním. Možno ho zavedie k Hinate. Mal čo robiť, aby mu stačil a uľavilo sa mu, keď konečne zastavil. Boli pri nemocnici. Neji potlačil dvere a tie sa s vrzgotom otvorili. Šli po chodbe, Naruto tesne za ním. Vošli do izby a Naruto už nevydržal mlčať. ,,Neji čo... ?" Ani to nedopovedal, iba stál s otvorenými ústami. Za prvé si všimol, ako je ,,smutne,, oblečený, ako keby na pohreb, ale to ho pravdupovediac zaujímalo najmenej. Skôr si všimol postavu, ktorá ležala na lôžku, jej ruky položené pri tele, a celú prikrytú hrubou dekou. ,,Hinata..." podišiel k nej a slzy sa mu zošmykli na jej studenú tvár. Bol tesne pri nej, mohol sa jej dotknúť, objať ju... potom sa obrátil k prítomným. Boli tam Neji s TenTen, Lee s Kibom, a dokonca aj Sakura, ktorá plakala. Ani ju nevidel, iba počul ako narieka. Pozrel sa na nich, no oni mu pohľad neopätovali. Vlastne sa Narutovi zdalo, že vôbec nevedia, že tam je. Oslovil ich, ale oni neodpovedali. Porozhliadol sa po izbe, no Sakura tam nebola. Chcel ísť za ňou, nech mu všetko vysvetlí. Jej nárek sa, ako zistil, ozýval z vedľajšej miestnosti cez malé okienko. Chcel otvoriť dvere a ísť. Naruto skoro dostal infarkt- keď sa načiahol po kľučku, nedotkol sa jej. Jeho ruka cez ňu len preletela. Skúsil to znovu, a znovu, stále s tým istým výsledkom. Potom podišiel k Nejimu. Zamával mu rukou pred tvárou, ale on ani očami nemykol. Naruto nevedel, nevnímal. Tú myšlienku chcel rýchlo zahodiť do neviditeľného koša v jeho hlave. Šírila sa v ňom ako choroba. Prestal na ňu myslieť a len otupene prešiel cez dvere, ani ich neotvoril. Rovnako tak vošiel aj do vedľajšej miestnosti so Sakurou. Plakala nad niečím telom. Podišiel bližšie, a hneď uvidel samého seba, len bledšieho ako obvykle. Sakura skláňala nad jeho vlastným telom. Naruto to nevydržal a rozplakal sa. Asi o dve minúty vošiel do miestnosti Neji a chytil Sakuru za rameno a naznačil, že je čas ísť. Naruta tam nechali samého. Vtom ako blesk Naruta zasiahli útržky spomienok. Prechádzka, kempovanie, vodopád, súboj, mŕtva Hinata... A vtom v ňom zažiarilo malé svetielko, plamienok nádeje. Ak on je stále tu, ona musí byť predsa tiež! Jeho premýšľanie narušil zvuk otvárajúcich sa dverí. Vyšli z nich nejakí muži a brali si jeho telo. Pred izbou uvidel truhlu. Je toto jeho pohreb? Ešte nie, je priskoro! Musí tu byť ešte nejaká nádej, že sa vráti do svojho tela! Alebo nie? A vlastne, to je jedno, keď nájde Hinatu, môžu byť naozaj navždy spolu. Ak ju nájde. ,,Ak" sa snažil zatlačiť do tej najhlbšej hĺbky v mysli, pretože poznal to staré porekadlo: Nádej umiera posledná. Vyšiel z izby (tentokrát cez stenu) a vyšiel z nemocnice. Tentokrát prezmenu nikto nebol vo svojom dome. Nemusel ani dlho premýšľať prečo. Po pár krokoch uvidel dlllllhý zástup ľudí. Na jeho čele bol voz s dvomi rakvami. Bol dojatý. Nikdy si nemyslel, že má toľko priateľov. Do očí mu opäť vhŕkli slzy, tentokrát to boli slzy šťastia. Aspoň jeho telo bude navždy s Hinatou, keď už duša nie. Videl tam aj veľa iných ľudí, priateľov a známych Hinaty. Trvalo mu, kým odtrhol od nich pohľad. Musel premýšľať, kde bude hľadať najskôr. Haku... no iste! On je tu dlhšie než ja, ten mi poradí, možno už aj stretol Hinatu! Posilnený touto myšlienkou, rozbehol sa do lesa, na miesto, kde uvidel Hakua. Bežal, ani sa neohliadol, až ta konečne dorazil. ,,Haku!" zakričal. ,,Haku! Haku!!! Ha...!" Ani to nedopovedal, pred očami sa mu mihol pohyb. ,,Si to ty? Prosím, potrebujem ťa!" Hakua to zrejme obmäkčilo, lebo vyliezol zo svojej skrýše a postavil sa pred Naruta. ,,Čo potrebuješ?" Spýtal sa celkom pokojne. ,,Ja... Nevidel si Hinatu?" ,,Nie" znova pokojne odpovedal Haku. Naruto tú odpoveď čakal, ale teraz, keď ju počul a naplno si ju uvedomoval, naraz nevedel, čo ďalej. Haku prerušil to ticho. ,,Ak je to všetko..." Naruto sa zamyslel nad otázkami. Dlho ho nevidel, mal veľa otázok, ale z úst mu potichu vyšla táto: ,,Ako je možné, že sme... Toto?" Nevedel, ako to, čím je má nazvať. Duch? To nie, možno duša. Je medzi tým predsa rozdiel nie? ,,Vieš," ozval sa Haku a zahľadel sa na modrú oblohu, ktorú mu čiastočne zakrývali stromy. ,,Ty, ja a veľa ďalších duší... zasekli sme sa... na priechode medzi svetmi" dokončil. ,,Ako to myslíš, zasekli?" ,,Veľa duší sa zasekne tu, v priechode, preto, že majú nedokončené poslanie." Ukázal na Naruta. ,,Ty, ja a všetci ostatní..." Zamyslel sa. Čo by tu mohol mať nedokončené? A Haku? Akú prácu nedokončil? Haku odchádzal. ,,A keď prídem na to, čo je to za prácu, ako ju mám dokončiť?" Zakričal za Hakuom. Ani sa neotočil, len odpovedal a strácal sa v hustom poraste stromov. ,,Mnoho duší, ktoré nemôžu dokončiť poslanie, vrátane mňa, tu zostávajú, postupne sa strácajú, až z nich nezostane nič. Úplne sami, navždy blúdiť v temnote, to ma čaká. Môj osud bol slúžiť Zabuzovi ako neporaziteľná zbraň, no porazili mňa, aj môjho pána. Moje poslanie tým ostalo navždy nedokončené." Keď dohovoril, zmizol v stromoch. Naruto za ním len nemo hľadel. Zrejme už nikdy neuvidí Hinatu, bude sa navždy topiť v ničote... Aspoň že Hinata sa má dobre, určite lepšie, ako ja. Len čo si to domyslel, pohltilo ho zúfalstvo a beznádej... Ale Naruto sa nikdy nevzdá, musí bojovať až do konca! Toto muselo byť niečo iné... Doslova cítil, ako ho z neho niekto alebo niečo vysáva všetko dobré, mal pocit akoby už nikdy nemal byť šťastný... Otvoril oči, nevnímajúc svet okolo, cítil len tú temnotu... Naraz, kdesi v diaľke jeho vnútra pocítil svetielko, plamienok šťastia, ktorý ho držal pri vedomí, nepoddával sa tieňom... Mal síce otvorené oči, ale až teraz sa cez ne naozaj pozeral. Kdesi za stromami uvidel nejaké zlaté svetlo. Zaostril zrak. Bola to deväťchvostá líška, tá, ktorú mal tie roky v sebe zapečatenú. Zrejme zomrela s ním... Rozbehla sa k nemu. Jej zlatá žiara ho oslepovala, a už úplne stratil všetku nádej, čo mal v sebe... Ešte mu chýbalo, aby sa k nemu hnal Kyuubi, ktorý sa ho zrejme snažil chytiť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama